História

       Podať presné informácie o histórii kick-boxu je pomerne náročné aj napriek jeho krátkej histórii. História tohto športu je naplnená mnohými nepredvídateľnými zvratmi a prekvapeniami. Dôvodom je, že skorá história kick-boxu obsahuje veľa lží, zmanipulovaných informácií a politiky. Výsledok tejto nepresnej histórie vyvolal zmiešané pocity medzi “ringovo” orientovanými zástupcami bojových umení (full-contact karate, kick-boxing, muay-thai). Pri zisťovaní vzniku termínu “kick-boxing” vznikol spor, pričom chybu je potrebné hľadať hlavne v médiách, ktoré všetky rozdielne štýly bojových umení, pri ktorých bol v športových pravidlách povolený kontakt (napr. semi contact, čo znamená polovičný kontakt, light contact – ľahký kontakt) spojili pod hlavičku kick-boxing. Aj väčšina svetových časopisov o bojových umeniach (Black Belt, Inside Kung-Fu ...) používa termín “kick-boxing” v súvislosti s inými bojovými umeniami, ako napr. San Shou, čínsky kick-boxing, Bando, Barmský kick-boxing, pričom im nevadí ani tá skutočnosť, že barmský box sa v originály nazýva lhat-wyatt, Boxe Francaise, Francúzsky kick-boxing, muay-thai, thajský kick-boxing a takisto aj Kardio kick-boxing, ktorý je podľa mňa vecou fitness a nie bojových umení alebo úpolového športu. Pokúsim sa objektívne podať historické fakty o vzniku kick-boxu ako takého. V podstate sa dá hovoriť o dvoch krajinách, kde sa dajú vystopovať prvé kroky tohto mladého športu – Japonsko a USA.


V roku 1969 bolo v centre pozornosti priaznivcov bojových umení narodenie “full-contact karate” v jeho počiatočnej a najdrsnejšej forme, čo bol síce prvý, ale neúspešný pokus. Americká legenda bojových umení Joe Lewis bol frustrovaný z nerealistických zápasov v karate, v ktorých údery neboli dotiahnuté do plného kontaktu. Bruce Lee nazval tento druh zápasu ako”plávanie na suchu”. Ovplyvnený tréningom v boxe s Joeyom Orbillom a s Bruce Lee sa Lewis začal naplno venovať boxu. boxu s úmyslom začať kariéru profesionálneho boxera. Začal trénovať v rôznych boxerských gymoch v Los Angeles. V roku 1969 sa Lee Faulkner, promotér z Los Angeles skontaktoval s Lewisom, aby zápasil vo väčšine nekontaktných súťaží. Lewis súhlasi len pod podmienkou, že bude zápasiť vo full-contact karate. Hľadanie vhodného súpera bolo veľmi obtiažne pre promotéra aj pre Lewisa. Nakoniec Lewis našiel svojho súpera, Grega Bainesa. Jeho prvý zápas sa uskutočnil 17. januára 1970, kde Grega Bainesa knokautoval, a stal sa prvým U.S. kick-box šampiónom v ťažkej váhe. Počas zápasu hlásateľ neustále volal a kričal “American kick-boxing”, čím vďaka chybe v terminológii Joe Lewis získal meno priekopníka amerického kick-boxu. Joe Lewis obhájil svoj titul ešte desaťkrát, pričom žiaden jeho súper sa nedostal cez druhé kolo.


Zopár zápasov sa organizovalo aj v husto obývaných miestach, ako Los Angeles, Dallas, New York City. Jeden z najväčších promotérov v tom čase bol Aaron Banks z New Yorku, ktorý bol zodpovedný za W.P.K.O. (World Professional Karate Oprganization). Táto organizácia bola silná v sedemdesiatych rokoch a túto pozíciu si udržala do polovice osemdesiatych rokov.


V “americkom kick-boxe” sa používali boxerské rukavice, pričom borci mali veľmi slabú techniku boxu, ktorú nevedeli správne uplatniť. Na rozdiel muay-thai, v americkom kick-boxe neboli povolené lakte, kolená, klinč a nízke kopy do nôh, tzv. low kick. Bojovníci si obliekali karate nohavice , boxerské rukavice a tričká. Používali suspenzor a chránič zubov.


V médiách bojových umení boli najväčším predmetom kritiky oravidlá, ale aj nedostatočne trénovaní atléti (z väčšej časti), čo malo za následok, že americký kick-box si v tomto čase nezískal skoro žiadnu popularitu a potichu sa vytratil. Promotéri zápasov v bojových umeniach, ktorí sa rozhodli usporiadať turnaje v kick-boxe, stratili veľa peňazí, pretože chýbal divácky záujem. A tak táto originálna forma amerického kick-boxu prežila len jeden rok.

Nadviazaním na priekopníctvo amerického kick-boxu, Los Angeleský promotér Lee Faulkner založil v USA kick-boxerskú asociáciu. V roku 1971 predstavoval v Los Angeles miestne súťaže v kick-boxe v týždennom televíznom vysielaní, čo následne zvýšilo popularitu kick-boxu v tejto oblasti. O rok neskôr však Kalifornská štátna atletická komisia preverila existujúce pravidlá a týždenné televízne vysielanie kick-boxerských súťaží bolo prerušené. V druhej polovici roku 1971 Faulkner spojil organizáciu s japonskou W.K.B.A. (World Kick-Boxing Association). Spojenie zaručovalo Faulknerovi získavať informácie o bojových umeniach aj z japonských médií. Zým sa však otvorila cesta ďalším zavádzajúcim mediálnym informáciám o bojových umeniach v Severnej Amerike. Objavili sa napríklad aj tvrdenia, že japonský kick-box vznikol z dôvodu poklesu záujmu a popularity tohto športu v Thajsku. Pravda je však taká, že Japonci prebrali muay-thai od Thajčanov, pričom urobili zopár zmien v pravidlách (povolili techniky z karate, juda a zápasu) a potom ho premenovali na kick-boxing. Faulknerova A.S.A.K.B.A. a jeho spojenie s W.K.B.A. nebolo šťastnejšie ako pokusy Joe Lewisa popularizovať tento šport v Spojených štátoch. Počas rokov 1972 a 1973 bol americký kick-box, alebo full-contact karate v USA mŕtvy. Zopár ľudí síce učilo tento šport, ale nebolo veľa žiakov.


Jedným z najúspešnejších borcov tejto doby bol Jerry Smith, Lewisov žiak. Hoci tento šport v USA v tomto čase upadol, niekoľko ľudí sa oň neprestalo zaujímať najmä počas vojenskej služby vo Vietname. Od roku 1972 do roku 1975 mala americká vojenská jednotka G1 svoju základňu v Udorn Thani v Thajsku. Niektorí členovia G1 sa venovali aj kick-boxu. Napr. Dale Kvalheim bol jeden z prvých Američanov, ktorého akceptovali aj Thajskí učitelia. Kvalheim, ktorý pochádzal zo Seattlu absolvoval 35 zápasov, z toho 25 víťazných a v ringu si vyslúžil prezývku “zlatovlasý exekútor” (Golden Hair Executioner). Istý čas bol i šampiónom severovýchodného Thajska. Počas Kvalheimovej éry v Thajsku boli Thajskí učitelia nespokojní so správaním sa Američanov a ich neprejavovaním úcty a rešpektu, hoci sa chceli učiť a potom zápasiť v muay-thai.


Ďalším Američanom, ktorému sa darilo v Oriente, konkrétne v Japonsku na rozhraní šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, bol Raymond Elder, ktorý sa stal šampiónom v strednej váhe. Od 13. do 20. augusta 1972 sa v Thajsku usporiadal svetový šampionát pod názvom “ World Thai Style Boxing Championchip”, na ktorý bolo pozvaných sedem krejín: Barma, Kambodža, Hong-Kong, Japonsko, Filipíny, Južná Kórea a Taiwan. Šampionátu sa zúčastnil aj Elder reprezentujúci Japonsko, ktoré jediné z pozvaných krajín pozvanie prijalo. Elder v svojom štvrtom kole prehral K.O. v zápase o titul s thajským bojovníkom.

Pokus o znovuzrodenie full-contact karate bol obnovený v USA počas éry Bruce Leeho (1974). Joe Lewis a Tom Tannenbaum začali tvoriť nové pravidlá a realistický spôsob športových zápasov v bojových umeniach. Lewis sa spojil s promotérom Mike Andersonom a tak vzniklo jedno z najväčších extraordinárnych podujatí v histórii amerického karate. Spolupráca s Andersonom bola tá najlepšia cesta na zvýšenie diváckeho záujmu o karate. Anderson sa skontaktoval s nemeckým podnikateľom v karate, Georgom Bucknerom, ktorý začal viesť v Európe určovanie reprezentantov v Európskom Full-contact karate. Niekoľko mesiacov pred ďalším veľkým podujatím v kick-boxe, Anderson sformoval propagačnú spoločnosť s Donom a Judi Quinovými, ktorí získali zmluvu s Universal Television. Toto podujatie bolo veľmi úspešné a bolo taktiež vysielané televíznou spoločnosťou ABC Wide World of Entertainment z Los Angeleskej športovej Arény. V tom čase legendárni americkí atléti, ktorí mali už dobré meno v klasickom bodovom zápase v karate Bill Walace, Jef Smith a Howard Jackson prestúpili do ligy full-contact karate. Na spomínanom podujatí zápasilo 14 borcov a traja zo štyroch vyhrali svetový titul v karate (Wallace, Smith, Lewis) a boli odmenení finančnou odmenou 3.000 USD. Títo borci sa stali členmi Profesionálnej asociácie karate, P.K.A., ktorú sformovali mesiac pred zápasom Quine a Anderson. Úspech full-contact karate v tomto čase priniesol aj kritiku od učiteľov a vyznávačov tradičných bojových umení, čoho výsledkom bolo zvýšenie záujmu o tradičné bojové umenia. Títo kritici tvrdili, že full-contact karate degraduje formu umenia. Mali pocit, že v názve by sa nemalo nachádzať slovo karate a hľadali pre tento šport nový názov. Týmto názvom sa stalo slovo “kick-boxing”. Kick-boxing bol často spájaný s brutálnymi športmi v Thajsku a Japonsku, a takto bol ponímaný aj v americkej spoločnosti. Vznikla požiadavka, aby sa tento šport nazýval full-contact karate. Názov sa osvedčil a pod týmto názvom sa aj vysielal. Cieľom organizácie bolo založiť karate ako profesionálny šport so svojimi šampiónmi, pravidlami a televíznym vysielaním. V prvotnej forme pravidiel P.K.A. atléti bojovali na bojovej ploche, ktorá bola označená páskou na podlahe. Dodnes sa tak zápasí na zápasoch podľa pravidiel semi-kontakt a light-contact. Ako tento šport robil pokroky, začali sa ukazovať aj nedostatky v pravidlách, napr. sa začalo bojovať v boxerskom ringu, čo zahŕňa napríklad aj väčšiu bezpečnosť a zároveň bol boj obmedzený na určitú plochu, pretože napr. podľa predchádzajúcich pravidiel boli boje často zastavované, keď bojovník prekročil pásku na podlahe. Ďalšie kroky nasledovali v rozdelení bojovníkov na váhové kategórie a zavedenie pravidla, podľa ktorého treba v jednom kole použiť aspoň osem kopov. Tým sa zabezpečilo, aby zápasy neodbočili do výhradne boxerských zápasov. Low kicks, tzv. nízke kopy neboli nikdy povolené, ale občas bola výnimky povolená od P.K.A.


Úspech prvého podujatia P.K.A. podnietil vznik nových organizácií, ktoré chceli profitovať z popularity nového športu. Medzi organizácie, ktoré prejavili záujem o full-contact karate boli aj World Series of Martial Arts – W.S.M.A. Tommy Lee a Benny Urquidez – to boli prvé veľké mená na produkovanie veľkých akcií pre túto organizáciu. Ďalej to boli Jhoon Rhee – World Black Belt Leaque – W.B.B.L., Joe Corley – South East Professional Karate Commission – S.E.P.K.C., National Karate Leaque – N.K.L. a iné. Každá asociácia si vytvorila vlastné pravidlá, robili si vlastné turnaje, mali vlastných bojovníkov a vyhľadávali televízne spoločnosti, ktoré potom vysielali televízne reportáže z ich podujatí.

Medzi hviezdy vo full-contact karate patril aj Benny Urquidez, ktorý uskutočnil najpôsobivejší rekord v tomto športe, keď zvíťazil v treťom a piatom kole N.K.L. tímových zápasov po celej krajine. V roku 1976 sa N.K.L rozpadla pre veľké finančné straty. Jeden z najdôležitejších zápasov v histórii full-contact karate v sedemdesiatych rokoch bol boj o svetový titul a vysielal sa ako úvodný zápas pred pästiarskym zápasom Aliho Mohameda a Fraziera, ktorý sa uskutočnil pod názvom “Thrilla in Manilla”. Stretli sa vtedy proti sebe Jeff Smith a Karrie Allah, ktorý vlastnil desiaty majstrovský stupeň v karate. Zápas sledovalo na televíznych obrazovkách 50 miliónov divákov po celom svete. Vtedy Smith vyhral a začal byť uznávaný ako jeden z najlepších bolovníkov v karate. Rešpekt si získal aj Karrien Allah.

Prvý full-contact zápas o svetový titul v superlightweight kategórii sa neporiadal v USA ale v roku 1975 v Nemecku, konkrétne Západnom Berlíne. Bol to boj medzi Gordonom Franksom z USA a Mexičanom Ramirom Guzmanom. Franks vyhral v deviatom kole.

Tak ako popularita P.K.A. rástla, promotéri strácali prehľad medzi novým americkým ringovým športom a množstvom nových štýlov v karate, v ktorých sa bojovalo takisto na plný kontakt, ale nebojovali v ringu, napr. kyokushinkai karate, enshin karate a pod. Športovci z P.K.A. si obliekali boxerské rukavice, udierali ako boxeri a kopali ako karatisti. Počas sedemdesiatych a ranných osemdesiatych rokov sa americká organizácia karate nazývala World Karate Association W.K.A. V októbri 1976 sa sformovala a jej prezident Howard Hansen avizoval použitie termínu kick-boxing, aby sa zabránilo nedorozumeniam medzi americkým športom, japonským kick-boxingom, alebo muay-thai.


Pozoruhodné je, že v roku 1977 sa americká W.K.A. a všetky japonské kick-boxing asociácie dohodli na spolupráci. Termín kick-boxing sa však už bežne používal v 60-tych rokoch pred príchodom amerického kick-boxu. Historici muay-thai hovoria, že prvé akceptované používanie termínu kick-boxing mali Japonci po prispôsobení si pravidiel muay-thai pre ich vlastný prospech. V skorých 70-tych rokoch japonskí kick-boxeri často navštevovali Thajsko kvôli špeciálnym tréningom pod vedením thajských učiteľov muay-thai. Tieto časté návštevy primäli tokyjského promotéra Osamu Noguchiho k založeniu Noguchi kick-boxing gym, moderného tréningového centra s kaviarňou v Bangkoku. Ľudia tam mohli piť, jesť a pritom sledovať Japoncov pri tréningu. To všetko bolo povolené od miestnej thajskej spoločnosti, až kým Noguchi spravil jednu chybu, a to že deklaroval na verejnosti, že objaviteľom názvu kick-boxing je on sám. Tým si pohneval mnohých Thajčanov, čo spôsobilo, že v roku 1972 bol Noguchi nútený svoj podnik zavrieť.


Od roku 1966 bol japonský kick-boxing ako šport veľmi populárny. Vtedy existovalo v Japonsku niekoľko organizácií, All-Japan Kick-Boxing Association, World Kick-Boxing Association a Katogi Kick-Boxing Leaque. V ranných 70-tych rokoch popularita kick-boxu natoľko vzrástla, že sa stal najsledovanejším športom v krajine. Počas 80-tych rokov Japonci akceptovali W.K.A. Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov usporiadali niektoré japonské organizácie vyzývacie zápasy. Tento šport dosiahol vrchol v Japonsku počas 90-tych rokov vďaka takým akciám, akou je séria K-1, v ktorej sa bojuje podľa upravených muay-thai pravidiel. Vedúsou osobnosťou série K-1 je majster Ishii. K-1 je nový typ súťaží v kick-boxe, ktorý ukázal smerovanie vývoja tohto športu v budúcnosti. K-1 patrí momentálne medzi najvzrušujúcejšie turnaje na svete, na ktorý sú pozývaní najlepší bojovníci z oblasti tzv. “stand-up bojovníkov”, to znamená bojovníkov, ktorí bojujú len v stoji, nie zápasnícke typy. Z rôznych variácií K-1 je najpopulárnejšia veľká cena K-1 (K-1 Grand Prix), pričom z elity kategórie super ťažkej váhy je najcennejší titul “Najlepší bojovník sveta – World’s Best Fighter”.

Prvý turnaj K-1 uzrel svetlo sveta v roku 1993 v Tokyu na YoYogo gymnáziu a bolo sa naň pozrieť 12 000 divákov. Neskôr v roku 1997 v Tokyo Dóme už bola návštevnosť 50 000 divákov a lístky v predaji boli predané za jednu hodinu! Medzitým sa konali turnaje K-1 aj v Európe napr. v Nemecku, Francúzsku alebo Švajčiarsku. Veľká cena v K-1 sa konala 7.augusta 1998 v Mirage Hotely v Las Vegas, na ktorom sa zúčastnili najlepší americkí bojovníci. Na tento turnaj sa boli pozrieť aj také celebrity ako Jackie Chan, Georg Foreman, Leonardo di Caprio, Arnold Schwarzeneger, Sylvester Stalone, Steven Seagal, Chuck Norris a Jean Claude van Damme. Medzi najväčšie hviezdy K-1 patria Andy Hug zo Švajčiarska, Francisco Filho z Brazílie, Peter Aerts a Ernesto Hoost z Holandska, Branko Cikatič z Chorvátska, Mike Bernardo z Juhoafrickej republiky, San Greco z Austrálie a mnohí ďalší..

Benny Urquidez
Benny Urquidez                                       Bill Wallace ( vľavo )